Oberám si čerešne už len tak po pamäti, skoro v tme a počujem, že v ďateline za mnou čosi šuchoce. Najprv ma napadlo, že mačka, ale nič nebolo vidieť, iba ďatelina sa hýbala. A odrazu vidím, že po dlhom čase k nám zavítal takýto fešák. Vynoril sa z ďateliny a keď ma zbadal, zvinul sa do klbka. Potom zrejme pochopil môj zámer, takto mi zapózoval a odkráčal späť do tmy.