ISO je citlivosť a čím je vyššia, tak tým menej svetla potrebujeme na expozíciu. Takto sa to zdá jednoduché ale nie je a ISO je istým spôsobom pekný "prevít." Základom dobrého výsledku je zosúladiť expozičný čas, clonu a ISO, pričom tá citlivosť (ISO) je možno aj najdôležitejšia veličina. Aj tu sa venujem kompaktom, ktoré majú malé čipy a preto sú fotky robené vo vyšších hodnotách ISO v podstate nepoužitelné. V praxi to znamená, že čím bude vyššie ISO, tak kvalita fotky sa bude zhoršovať hlavne kvôli extrémnemu šumu. Nezávisle na tom, že či použijete prednastavené scény, alebo prioritu času/clony, ak si necháte ISO na automatike, tak konečný výsledok môže byť katastrofálny. Pri kompaktoch nižšej a strednej triedy by som asi osobne moc nešpekuloval a používal ho maximálne do hodnoty 800 a napríklad pri makre ako aj krajinke ho mal na hodnote 100-200 a K NEMU PRISPOSOBIL !!!! expozičný čas ako aj clonu! Klasickou chybou je napríklad fotiť nočné zábery na vysoké ISO, je síce pravda, že pri ňom môžte použiť expozičný čas, ktorý udržíte v ruke, ale kvalita bude veľmi zlá a podexponovať pri vysokom ISO už úplná tragédia. Poniektorí sledujete na flogu exify, ten údaj ale môže byť maximálne orientačný, lebo nastavenie zo zrkadlovky s kvalitným čipom nebude samozrejme fungovať na kompakte, alebo ultrazoome. Tie údaje vás skôr pomýlia, akoby vám pomohli. Pri bežnom fotení môžme použiť auto ISO s limitom, kde si zadáme hodnoty napríklad od 100 do 400. Na záver, aj toto sú iba zjednodušené vysvetlenia, ktoré ale pre začiatok stačia pre pochopenie citlivosti v praxi.