Čičíkaš ma v svojom lone,
teplom objatí vrchov svojich,
do hlbín ma celého vnoríš,
tvoj hrdý strážca ticho stojí.
Tak ešte pozhovej, nenáhli sa,
nech pokochám svoj zrak,
tvoja krása nie je na prídel,
tak načo ponáhľať sa.
K sladkému spánku uložíš ma
v slnku naliatych jej krás
a ja s tebou rozlúčim sa
keď do snov ponoríš ma zas.
Kathy
Nádhera, viem si predstaviť sedieť niekde tam a pozerať sa na vôkol. Stále. Za denného svetla, za svetla hviezd a mesiaca, za svetla vychádzajúceho Slnka. Stále.
ten farebny posun by som mozno trochu zjemnil ale to je vec nazoru, kompozicne sa mi to paci ale ta tmava linia na hrebenoch mi fakt vadi. Skoda. Teraz mam pocit, ze som ti to uz niekde pisal ale nie som si isty, tak ak ano tak prepac ze zas to spominam...:)
prihlásiť / registrovať