zločineckej komunistickej strany a donášač ŠrB, súčasný košický župan Trebuľa, neoslovoval výročie SNP pred budovou, ktorú v súčasnosti s ďaľšími bývalými komunistickými komplicmi na námestí Maratónu mieru okupuje. V zejto budove totiť pôsobil generál Rzdolf Viest, od roku 1939 príslušník slovenskej armády. Patril k skupine protifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiaval styk s domácim občianskym odbojom aj česko-slovenskou exilovou vládou v Londýne. Dňa 14. marca 1939 ako prvý podpísal vyhlásenie, v ktorom vystúpil proti činnosti, ktorá viedla k odtrhnutiu Slovenska od ČSR. 29. augusta 1939 emigroval cez Maďarsko do Francúzska. Od 17. októbra 1939 bol členom Československého národného výboru v Paríži a veliteľ vytvárajúceho sa exilového česko-slovenského vojska. Od januára 1940 veliteľ 1. čs. divízie vo Francúzsku (účastník bojov), pre chorobu sa velenia vzdal, 24. júna 1940 odišiel s čs. vojskom do Anglicka. Po okupácii Francúzska v júni 1940 odišiel do Anglicka. Následne sa stal členom Štátnej rady československej a ministrom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne. Bol stúpencom E. Beneša. Od 20. júna 1944 bol zástupcom česko-slovenského vládneho delegáta pre oslobodené územie. 22. augusta 1944 odletel s česko-slovenskou vládnou delegáciou z Anglicka do ZSSR. Odtiaľ 6. októbra 1944 cez Moskvu s časťou 2. československej paradesantnej brigády odletel do Banskej Bystrice na pomoc SNP. Hoci vážne chorý, po príchode sa stal veliteľom 1. československej armády na Slovensku po Jánovi Golianovi a taktiež predsedom Rady na obranu Slovenska. Prostredníctvom Viesta sa česko-slovenská exilová vláda pokúšala získať väčší vplyv vo vedení SNP a armáde. V tomto období sa však vojenská situácia povstaleckej armády začala zhoršovať. V noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armády na Slovensku: „Boj za slobodu Česko-Slovenska sa nekončí, bude pokračovať v horách“, v zložitých podmienkach však nebol schopný zabezpečiť, aby sa rozkaz dostal do všetkých povstaleckých vojenských jednotiek, čím prispel k rozkladu povstaleckej armády. Dňa 3. novembra 1944 bol Viest s Golianom v Pohronskom Bukovci zajatý. Bol vyšetrovaný v Banskej Bystrici a Bratislave, potom odtransportovaný do Berlína, nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg pravdepodobne popravený spoločne s Golianom.