V košickom večerníku Košice dnes, sa mohol čitateľ dozvedieť o podaní trestného oznámenia JUDr. Zdenkom Trebuľom, košickým županom na istého Košičana, ktorý si dovolil tejto persóne poukázať na FB na jeho komunistickú a eštebácku minulosť! Policajný aparát SMER - om dosadeným košickým riaditeľom polície Otom Molnárom, prostredníctvom kriminálnej služby si tohto občana predvolala. Veď predsa SMER, do roku 1989 KSS riadi aj políciu a nemôže si nejaký riaditeľa nerešpektovať jeho pokyny, to by bol, ale bordel ! Predvolaná osoba však tejto polícii napísala taký list, od ktorého jej zamrzol úsmev na tvári. A nielen jej ale aj prokurátorovi, ktorá vec zmietla, na veľkú nevôľu JUDr. Zdenka Trebuľu, zo stola. Ak by tak neurobila bolo by to zásadné porušenie nielen Ústavy SR, ale i všetkých európskych dohovorov! Pre informáciu verejnosti môžete si prečítať curriculum vitae JUDr. Zdenka Trebuľu Narodil sa29.9.1955, V zozname ÚPN je vedený od 19. 6. 1989, ako dôverník pod krycím menom „Zdenko“ s evidenčným číslom 21482, v evidencii na KS ŠtB Košice. Od roku 1978-79 bol referentom vo VSS Košice, V rokoch 1979-81, ako právnik VSŽ Košice, kde pracoval i jeho, t.č. už nebohý otec Ján. V rokoch 1981 až -86 bol zamestnaný na ONV Košice IV, ako (vedúci odboru a tajomník. V rokoch , 1986-90 pracoval, ako politický pracovník Mestského výboru KSS (podľa iných zdrojov vedúci oddelenia dohľadu nad sudmi na KV KSS v Košiciach). Jeho politická príslušnosť je tiež zaujímavá Od roku 1979-90 sa stal členom zločinnej komunistickej strany a rád si obliekal uniformu ľudového milicionára. Už v roku 1998 - 2002 založil spolu s JUDr. Mazákom a Schustrom stranu SOP /strana občianskeho porozumenia( , ktorej bol predsedom Mestskej organizácie v Košiciach a členom republikového predsedníctva. Keď táto strana naplnila svoj program ambície a záujmy, zanikla. V v toku 2002-2004 sa stal členom Sociálnodemokratickej alternatívy a konečne od roku 2004 je už doma v SMER-e sociálna demokracia. Od roku 1999-2005 bol primátorom mesta Košice od roku 2005 je doteraz predsedom Košického samosprávneho kraja. Jeho tvrdenie, že byť dôverníkom komunistickej štátnej bezpečnosti neznamenalo vôbec nič, čo by malo ohroziť jeho spoluobčanov, uvádzam náplň jeho „práce“ Dôverník Štátnej bezpečnosti mal byť je politicky vyspelý občan plne oddaný socialistickému zriadeniu, ktorý mal možnosť, schopnosť a snahu oznamovať operatívnym pracovníkom čiastkové poznatky informačného charakteru z prostredia, ktoré zaujíma Štátna bezpečnosť. Operatívni pracovníci nadväzujú styk s takými dôverníkmi, ktorí môžu pomôcť najmä: a) podávať osobné vysvetlenie a názor na príčiny narušenia výrobných a technologických procesov a iných nepriaznivých a negatívnych javov v závodoch, podnikoch, JRD, úradoch a pod., b) oznamovať nálady a tendencie, ktoré sú rozširované medzi pracujúcimi nepriateľskými osobami, cudzincami atď., c) dopĺňať údaje k poverovaným osobám, d) plniť iné úlohy pre operatívne súčasti Štátnej bezpečnosti. Čiže sú to špicli, špehúni a udavači . To všetko robil člen zločinnej komunistickej strany Zdenko Trebuľa, súčasný košický župan na rebríku svojej kariéry Svoju neohrozenosť, arogantnosť a nadutosť prejavil aj vtedy, keď jemu vytypovanému občanovi, pred podaním trestného oznámenia na jeho osobu, že poškodzuje zverejňovaním informácii o jeho minulosti, si dovolil vo večerných hodinách zavolať telefónom na jeho súkromné číslo, V snahe ho zastrašiť, tak sa dá pochopiť zvukový záznam jeho telefonátu! Zdenko Trebuľa, osoba s právnickým vzdelaním iste musel poznať Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keď v článku 10 stanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Európsky súd pre ľudské práva išiel v tejto otázke až tak ďaleko, že uviedol, že ochrana slobody prejavu sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo ktoré sa považujú za neškodné alebo za indiferentné, ale aj na také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú. Takto si to vyžaduje pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje „demokratická spoločnosť“! Tiež mal poznať § 326 Trestného zákona - Zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ktorý hovorí, že ak verejný činiteľ /tým je aj Zdenko Trebuľa/ ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, alebo prekročí svoju právomoc na chránenej osobe, ktorým je aj poškodený občan podaním na jeho osobu trestné oznámenie, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Škodou sa pre účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Konanie Zdenka Trebuľu v mnohom pripomína knihu Ladislava Mňačka, vydanú v období pražskej jari, roku 1968. Zakazovaná a škandalizovaná, hovorí na odvekú tému - zápas medzi pravdou a nepravdou, či polopravdou. Moc kazí ľudí, povedal ktorýsi filozof a absolútna moc kazí absolútne. Mňačkov román je umeleckým dokladom tejto tézy, veľmi starej, jednako znova a znova overovanej na škodu vládnucich i ovládaných. Nestratil však nič zo svojej aktuálnosti ani v dnešných časoch, kedy sa opätovne vyžaduje odvaha postaviť sa na stranu pravdy a zdravého rozumu.