a bojovníkom za pravdu a právo. Stal sa známy tým, že na jednej košickej odbornej škole, patriacej pod Košický samosprávny kraj - na čele ktorého je JUDr. Zdenko Trebuľa, člen zločineckej komunistickej strany, dôverník ŠtB a milicionár, tzv. železná päsť komunistov - kde bol zamestnaný, ako učiteľ , žiadal vysvetlenie, že za čo je platený právnik s niekoľko sto € mesačnou gážou. Odpoveďou bola, výpoveď pre znižovanie poštu pracovníkov. Pretože to považoval za nezákonnosť podal žalobu na súd o jej neplatnosť. Prešli však mesiace, roky a zatiaľ súd nerozhodol. Pripomína to obdobie tzv. normalizácie po roku 1970, kedy sa po Dubčekovi ujal moci ďalší Slovák Husák. Všetci zamestnanci štátnej správy museli prejsť previerkami a vysloviť lojalitu komunistom a súhlas s okupáciou našej vlasti Rusákmi. Jeden z vedúcich pracovníkov, nekomunistom vo vedúcej funkcii na oddelená finančnej kontroly, ktorí patril medzi vzorných pracovníkov, agresiu Rusákov odmietol. O niekoľko mesiacov si ho zavolal predseda Okresného národného výboru a naznačil mu, že reviduje nomenklatúry komunistickej strany. Jeho odpoveď bola, že tí musia byť vzorom pre ostatných občanov a nemajú sa, čo dopúšťať porušenia zákonov Zároveň člena predsedníctva okresného výboru komunistov a zároveň predsedu národného výboru sa spýtal, či nie je spokojný s jeho prácou . Na to neodpovedal. Neprešli dva mesiace a predseda ho opäť zavolal do svojej priestrannej kancelárie s fotografiou Husáka, Brežneva a symbolu boľševizmu, kosák a kladivo. Zahlásil, varoval som vás a preto do konca mesiac odtiaľ odídete, my si už nájdeme dôvod. Musel počúvnuť, na súd vec nemohol dať, lebo vtedajšia ústava uvádzala, že komunisti sú vedúcou silou v spoločnosti. Takto v tomto období prišlo o zamestnanie tisíce občanov, ktorých následne nikto zo strachu nechcel zamestnať. Druhý prípad sa stal v decembri 1989 v najväčšom strojárenskom podniku na východnom Slovensku /teraz už neexistujúceho/ , na schôdzi Revolučného odborového hnutia /ROH/, kedy vstal jeden zo zamestnancov a vyzval námestníka, ktorý sedel za vrch stolom, aby, ako komunistická nomenklatúra sa vzdal svojej funkcie, lebo sa do práce nevyzná. V miestnosti nastalo hrobové ticho a námestník sa zaťal vyhovárať na august 1968, kedy aj on bol proti okupácii, ibaže to nedal nahlas najavo. O týždeň na to tohto zamestnanca zavolal zastupujúci riaditeľa, lebo on zo 17. novembra 1989 ochorel a chcel mu dať podpísať výpoveď pre znižovanie stavu pracovníkov. On to odmietol podpísať a vyhlásil, že on sa vráti, lebo je to účelové a nezákonné a že bude žiadať o zosobnenie škody, ktorú spôsobil podniku. Nasledovala žaloba na sud a ten po pol roku aj rozhodol. Vtedy sudcovia mali snahu ukázať verejnosti, že sa konečne dostali spod politického vplyvu komunistov a že sú už objektívni a nestranní. Rozhodnutie bolo v prospech žalujúcej strany a ušlu mzdu musela žalovaná strana uhradiť. V súčasnosti, kedy na Slovensku opäť vládnu komunisti zaštítení pod stranou SMER, používajú tie isté praktiky, ako tomu bolo po roku 1970. Keď si košický župan Trebuľa dokáže prostredníctvom stranou SMER dosadených policajných funkcionárov šikanovať občana, iba preto, lebo na internete uviedol, že bol členom zločineckej komunistickej strany, dôverníkom ŠtB a milicionárom, tak mu nebude robiť problém zavolať kámošovi zo súdu a povedať mu, ten riaditeľ školy s ktorým sa súdi Žarnay, je náš človek ...! Ak by tomu tak nebolo, bol by súd rozhodol podobne, ako v roku 1990 v podobnom prípade!