... na jednej prechádzke prírodou , kamarát zobral syna ktorému v jeho šantení vôbec neprekážal mráz ani vietor .Ako sme šli lesom ,poukazoval nám všetky stopy zvierat čo križovali chodníček a ku každej nám povedal príbeh ktorí sa v okamihu zrodil v jeho detskej fantázii . Hore v sedle sme krásne videli oblohu ,hviezdy ......a tam je MESIAC .... (začalo zapadať slnko)......a zase nasledoval ďalší príbeh z kozmu............ s kamarátom sme na sebe hľadeli a obom nám hlavou preletela spomienka na naše detstvo ,ako sme sedeli v jednej lavici a každodenne sme sa vydávali na dobrodružné výpravy do minulosti i budúcnosti .Teraz však stojíme pevne na zemi ....tak sa aspoň potešme ak má niekto radosť a môžete niekomu radosť urobiť, niekomu pomôžete ........Iba tak ,nič za to nečakajte ....a o čo je ten svet krajší.................všetkým prajem dobré svetlo ,dobré oko a veľa šťastia v ďalšej tvorbe........Ivan