Ahoj chlapček, už sme tu opäť. Dnes mojim milým flogáčom rozpoviem náš príbeh....
Apríl 2007, Kárhira
Išli sme si pozrieť krásnu mešitu s názvom Khala, kam môžu ísť bez problémov do všetkých priestorov aj ženy. Cestou späť si mi pribehol v ústrety, chcel si sa so mnou odfotiť. Hovorím si, opäť nejaký žobráčik, čo chce foto a potom zaplatiť... Hovorím ti, nie, lebo ja tu nič nemám, ani peniaze, ani cukrík... a on mi na to, ale ja nič nechcem... Chcem sa s tebou naozaj iba vyfotiť, ty si ako anjel...
Tak som súhlasila... ten malý ma tak vystískal, ako keby si chcel ten moment zapamätať navždy. A dúfam, že si ten moment skutočne stále pamätá, lebo ja naň nikdy v živote nezabudnem.
A dnes... dnes už nosím pri sebe vždy nejakú maličkosť, ktorú by som mohla takýmto slniečkam darovať za to akí sú úžasní a na tomto svete tak potrební.
Jajti, ty vieš zrejme najlepšie o čom tu teraz píšem.... ty tiež nikdy nezabudneš...
Ďakujem veru som sa v tom momente ako anjel cítila, bolo to veľmi príjemné... :-)
spraviť niekomu radosť len tak, objatím a fotkou ... to sa dnes len tak nevidí...
no ale skutočne si mu splnila veľkú túžbu, lebo oni sú strašne veriaci a blond beloch je pre nich niečo ako anjel, niečo nadprirodzené. Dotknúť sa takého čohosi, nedajbože malého dieťaťa to je u nich zážitok na celý život. To ty by si ty mala vskutku dostať cukrík :-))
super srdiečkovo-dušičkový príbeh! si môj človek / aj Jajta / ja nosím po vreckách stále "niečo" a nielen pre deti, spoznáte ma podľa malého maľovaného kamienka so srdiečkom...
...krásny príbeh a chlapček je veľmi milý :-)) a chápem ho, si veľmi pekná a chlapci v jeho veku prežívajú silné emocie, určite na teba nikdy nezabudne :-))
prihlásiť / registrovať