Unaveny kracam dole chodnikom,
tuzobne hladim v dial az na obzor.
Ocami meriam kolko mi zostava
zist dole a dotknut sa mora splocne so Slnkom.
Slnko vidi moj spytavy pohlad
no nemoze zastat na svojej puti.
Mrkne vsak na mna odleskom:
"Pozri uz vali sa mesiac biely
Mesiac moj bracek pokrvny
mojim odrazom posvieti Ti do tej tmy
Tak sa nenahli zbytocne
spokojne kracaj za svojim cielom"
v pravo je ten zmurk ako na mna slniecko zmurklo(basnicka) do objektivu :) = odlesk v sosovke resp prasa fotograficky ale mne sa paci tak som to neretusoval...
prihlásiť / registrovať