Barcelos
Barcelos je malé mesto známe svojou keramikou a najviac široko-ďaleko uznávaným národným symbolom Portugalska - „kohútom“.
Dnes sa tieto kohúty predávajú ako suveníry v celom Portugalsku , sú bohato vymaľované a majú priniesť šťastie...
Barcelos:
– je mesto týždenných trhov vždy v štvrtok ( údajne jeden z najväčších trhov v Europe)
– je mesto kde sa vyrába keramika a je tu keramické múzeum so zbierkou viac ako 6000 kusov...
– je tu s Kostol Nossa Senhora a kostol Bom Jesus da Crus s kachľovou kopulou zvláštnymi lustrami a nádhernou sochou P. Márie pútničky ( Nuestra Seňora de la Pelegrina), ktorá je znázornená ako pútnička s pútnickou palicou s tekvicou na vodu, s pútnickou kapsou a s pútnickým klobúkom s mušľou vpredu ( je v kostole zakázané fotiť na čo ma upozornil dohliadajúci pán – no keď zistil, že idem peši do Santiaga dal mi súhlas)
– je tu malé archeologické múzeum pri ruinách „Paco Dos Condes“ starého palácu kniežat Barcelos, ktoré bolo zničené zemetrasením v r 1755 - a je tam aj kolekcia starých krížov napr.. kríž: Cruceiro Santiago de Galo zo XIV. Storočia
– je tu známa reštaurácia „Restaurante Churrasqueira“, kde sa predávajú pečené a grilované kurčatá (kohúty a sliepky)... ozaj výborné...
11.11.2012 - prikladám legendu ( príbeh) ako sa stal kohút symbolom Portugalska:ňJe o tom legenda, ktorá má viac veľmi podobných verzií - v skratke uvádzam jednu z nich. Teda: v dávnych dobách putoval mladý pútnik s rodičmi do Santiaga de Compostela... ubytovali sa v hostinci, kde sa mladík zapáčil mladej slúžke, ktorej sa nedal zviesť... tá sa mu pomstila tým, že mu do batôžka dala strieborný pohár a obvinila ho z krádeže ... za to bol sudcom odsúdený na trest obesením, čo bolo aj vykonané .... rodičia potom ďalej putovali do Santiaga a modlili sa za nebohého mladíka... keď sa vracali späť chceli pochovať obeseného syna, no od im visiaci oznámil, že žije a že ho Sv. Jakub zachránil, lebo je nevinný. Rodičia to išli oznámiť sudcovi, ktorý ho odsúdil, ten práve sadal k obedu kde mal na tanieri upečeného kohúta... Keď mu to oznámili, ten im neveril a ironický odvrkol: „on je taký živý ako môj kohút na tanieri.“. A ako to povedal pečený kohút zoskočil živý z taniera a zakikiríkal“ .... ((Je to legenda, ktorá je až „okato“ podobná podobnej legende zo španielskeho mesta Santo Domingo de la Calzada – kde na pamiatku údajnej udalosti chovajú priamo v krásnom starom kostole kostole vo veľkej kovanej kovovej klietke, ktoré je 2 m nad zemou,, bieleho kohúta a bielu sliepku .., no toto oživenie tam nie je pripisované Sv. Jakubovi ale Sv, Domingovi z cesty) ...
Po prečítaní sa aj ja pripájam ku gabike a divím sa tiež, ale prečo nie aj u nás v Ružomberku sa konali trhy vo štvrtok :), veľmi rada som si prečítala a poputovala
prihlásiť / registrovať