Smäd Stredoeurópan si neuvedomuje fakt, že by mohol nastať prípad, že bude nedostatok vody v úplnom slova zmysle. My sme to zažili v Buchare. Keď sme prišli v prvý deň do hotela, zistili sme, že netečie voda. Mysleli sme si, že je to len krátkodobá záležitosť a tak sme hneď urobili prvú chybu. Urobili sme si na WC potrebu s tým, že veď to o krátku dobu, keď potečie voda, spláchneme. Podarili sa nám to až na tretí deň. Až vtedy bola voda. Do tej doby sme chodili robiť potrebu pekne za hotel, tak ako ostatní. Ešte horšie však nastalo, keď sme sa nemohli dostať k pitnej vode. V hoteli nemali ani jednu fľašu pitnej vody na predaj. K dispozícii sme mali len na raňajky každý iba jednu šálku čaju. Keď už sme boli smädní ako andalúzske horské kozy, tak jeden kolega to nevydržal a s veľkým krikom vtrhol do hotelovej kuchyne s tým, že chceme okamžite dostať niečo na pitie. Na veľké prekvapenie kolegu, hlavný kuchár začal otvárať fľaše s čerešňovým kompótom a ich obsah vylieval cez sito. Tak sme potom hasili smäd sladkým sirupom. Až tu som si uvedomil, aká vzácna je každá kvapka vody.