Cítim sa smädný, schmatnem plechovku niečoho... ...oveľa drahšia ako samotná náplň ( http://flog.pravda.sk/vladohauser.flog?foto=293848 ) bola výroba hliníkovej plechovky. 1/3 hliníku v mojej 15 gramovej plechovke bola recyklovaná. Ostatných 10 gramov začalo svoju púť ako 40 gramov bauxitovej rudy. Bauxit bol drvený, premývaný, sušený, rozomletý na prach a mixovaný s taviacou sódou, pražený s CaO, aby vznikol hliníkový oxid. Pomocou uhlíkových elektród priviedli obrovských 100 000 ampérov elektrického prúdu, aby vypudili kyslíkové atómy z hliníku a ten aby sa usadil na uhlíku. Pri tom vznikajú malé čiastočky PFCS - plynov spôsobujúcich skleníkový efekt. Keď je hliník nakoniec vyvalcovaný do plechov, je odoslaný do ďalšej továrne, kde je obrovskými strojmi vytláčaná, naťahovaná, zostrihovaná a namaľovaná plechovka. V plniacej továrni stroje plnia plechovku ochladeným nápojom a uzavrú vrchnák. Dopad: Len málo procesov tak škodí globálnej klíme ako tavenie hliníka. Je to tak energeticky náročné, že hliník býva niekedy prezývaný "zmrazená elektrina" Akcia: Mal by som kupovať nápoje v znovunaplniteľných fľašiach. Aj keď sú plechovky z 90% recyklovateľné (v prírode sa rozloží za 20 - 100 rokov), plnenie fliaš je oveľa menej energeticky náročné. A mal by som mať stále na pamäti, že voda je aj tak najlepšia na smäd.