Inšpiráciu na tvorbu solarografie som čerpal zo stránky fínskej autorky tejto fotografickej techniky Tarja Trygg www.solargraphy.com/ (v anglickom jazyku). Tu možno nájsť podrobný postup na tvorbu solarografie a pozrieť si aj obsiahlu galériu solarografií z celého sveta. Ako fotografický prístroj som použil dierkovú komoru (camera obscura). Tá poskytuje omnoho vyššie clonové čísla ako klasický fotoaparát. Ako svetlocitlivý materiál som použil čiernobiely fotografický papier. V tomto prípade sa využíva jeho zaujímavá vlastnosť – schopnosť časom na svetle samočinne tmavnúť, čo možno chápať ako veľmi malú citlivosť ISO. Práve kombinácia vysokého clonového čísla dierkovej komory a nízkej citlivosti fotografického papiera umožňuje použiť expozičný čas niekoľko dní až mesiacov. Mojím cieľom však bolo vytvoriť fotografiu kompletne zobrazujúcu časť oblohy so Slnečnými dráhami v čo najlepšej kvalite. Toto však bolo možné len so súčasným využitím dvoch rovnakých dierkových komôr, kde jedna zaznamenávala juhovýchodnú a druhá juhozápadnú časť obzoru. Teoretický zorný uhol dierkových komôr bol pritom v horizontálnej rovine 180° a vo zvislej rovine 133°. Aby som dosiahol čo najlepšiu kvalitu snímky, zvolil som pre moje dierkové komory s ohniskovou vzdialenosťou 35 mm priemer dierky 0,3 mm, hoci sa pre solarografiu s rovnakou ohniskovou vzdialenosťou odporúča priemer dierky minimálne 0,5 mm. Dierkové komory som vyrobil z umelohmotnej vodovodnej trubky, ktorú som po dĺžke rozrezal na polovice. Na rozrezanú trubku som priskrutkoval plech, pri červenom svetle vložil fotografický papier, uzavrel dno, všetky špáry utesnil silikónom, prelepil alobalom a niekoľkokrát pretrel čiernou farbou, aby som zabránil vniknutiu vlhkosti a svetla do komôr. Tie som potom pripevnil na dostatočne zaťažený stojan, aby nedošlo k ich odfúknutiu. Ako začiatok expozície som zvolil 21. 12. 2010 – deň zimného slnovratu. Expozíciu som ukončil 21. 3. 2011 – v deň jarnej rovnodennosti, kedy som navyše klasickým fotoaparátom odfotografoval spomínanú časť obzoru. Nasledovalo viac-menej násilné otvorenie komôr pri červenom svetle a bez akéhokoľvek vyvolávania skenovanie fotografií. Ich ďalšie počítačové spracovanie spočívalo v konverzii do pozitívneho obrazu, zrkadlovom prevrátení, spojení do jedného obrázku a konverzie do čiernobielej solarografie. Ďalším krokom bola tvorba panorámy zo 76 fotografii zhotovených klasickým fotoaparátom a jej konverzia do čiernobielej fotografie. Oblohu v klasickej fotografii som na záver nahradil solarografiou. Fotografia teda dokumentuje pohyby Slnka po oblohe a počasie počas troch mesiacov. Zimnému slnovratu zodpovedá najspodnejšia stopa. Jarnej rovnodennosti zodpovedá najvrchnejšia stopa. Prerušenia jednotlivých stôp spôsobila oblačnosť. Medzierky medzi stopami zodpovedajú dňom, kedy bolo stále zamračené, alebo pršalo. Dĺžka jednotlivých stôp zodpovedá dĺžke príslušného dňa (času od východu po západ Slnka). V prípade, že sa rozhodnete pre tvorbu vlastnej solarografie, dovoľujem si odporučiť vopred zhotovenie solarografie s kratším expozičným časom, napr. 1 týždeň. V prípade potreby je potrebné prepočítať expozičné hodnoty tak, aby sa plánovaná fotografia s expozičným časom 3 alebo 6 mesiacov z hľadiska zvolenia expozičných hodnôt zaručene podarila. Do úvahy treba brať aj možné poškodenie vonkajšími vplyvmi najrôznejšieho druhu, ako je dážď, vietor, ľudská zvedavosť, lesná zver... Poznamenávam, že rôzne druhy fotografických papierov majú rôzne vlastnosti. Ako svetlocitlivý materiál údajne možno použiť aj film. Jeho citlivosť by mala byť vyššia ako je citlivosť fotografického papiera. S využitím filmu pre solarografiu však zatiaľ nemám skúsenosti. Ešte pred zhotovením solarografie odporúčam zamyslieť sa aj nad jej kompozíciou. Jej tvorba stojí mnoho času a úsilia, nech je preto výsledok čo najlepší.