> Keď som ráno vošiel do kuchyne, na stole ma už čakala rozvoniavajúca biela káva. Na tanieri sa pyšne a vyzívavo pozerali na mňa krajce domáceho chleba natreté maslom. Prisadol som si za stôl a ranná siesta sa hneď aj nato začala. Na raňajkách som si veľmi pochutil. Poďakoval som sa im za pohostenie a nato som z chalúpky vyletel ako vták, aby som si mohol užiť zasneženú a slnkom zaliatú dedinku. Sneh mi chrupkal pod vibramami, ktoré som si stihol kúpiť ešte v pražskej Kotve, tesne pred odchodom. Zišiel som z kopca smerom k potoku, ktorý delil časť dediny na dve časti. Popri ňom postávali útulné chalúpky, ktoré ma svojou krásou, i po rokoch, veľmi očarili a tak som si ich začal fotiť. Vynímali sa prekrásne pokryté bielou perinkou. Nad nimi sa týčila Kráľova hoľa, ktorá akoby chcela ochrániť dedinku pred zlom. Keď som sa vrátil z vyše trojhodinovej prechádzky, čakal ma na stole teplý obed... P.S: Tri roky nato, nás Milanko, plný života ešte, navždy opustil. Mal skrytú srdcovú vadu...:(