Niekto vygumoval mráčky a bez štetcov vylial blankyt na oblohu. Unavené leto sa pomaly hadilo strniskom až k stromom na obzore.
Tam v korunách, ukrytá pred páliacim slnkom, už číhala jeseň.
dakujem, nezvyknem krajinky, lebo vašim sa to nevyrovná, a toto bol taký pokus, či trocha zaujme...keď nie sú zvláštne mraky ani svetlo, len to spojenie zeme a neba, také trocha osudovo kľukaté
hej, ďakujem a keď som na to pozerala, ako traktorista na jar urobil stopu, aby sa leto hadilo po nej, tak som si uvedomila, ako hlboko a dlho si pole pamätá, čo doň zaseješ...Zem ma niekedy dlhšiu pamať ako človek
prihlásiť / registrovať