- bieloškvrnáč púpavcový (Amata phegea) (Považské Podolie, Trenčianske Bohuslavice, okr. Nové Mesto nad Váhom) ... tento zaujímavý denný motýlik pripomínajúci vretienku dosahuje rozpätie krídel 30-40 mm a vidieť ho môžeme najmä za slnečných dní nakoľko je „heliofilný“ (slnko milujúci) a i to iba v teplejších oblastiach, na okrajoch suchých lúk od mája do júla v jednej generácii v roku. ... predné krídla sú dvakrát dlhšie než zadné, oba páry sú kovovolesklé, černomodré s oválnymi bielymi škvrnkami. Na predných krídlach majú zvyčajne šesť škvŕn, na zadnom dve prípadne tri a na tele a zadočku majú dva žlté pásiky, tykadla sú nitkovité a z 1/3 biele. Výrazné a kontrastné zafarbenie značí pre predátorov výstrahu a pre mnohých je tento motýľ i jedovatý. Niekedy pri nečakanom vyrušení využíva osvedčenú taktiku „mŕtveho chrobáka“ a padá na zem, kde predstiera, že je mŕtvy. ... samička voľne vypúšťa bledožlté vajíčka za letu do vegetácie, kde sa z nich liahnu malé čiernošedé, chlpaté húseničky zhruba za dva týždne. Živnými rastlinami sú im najmä púpavy (Taraxacum sp.), ale i skorocele, hluchavky a veľa ďalších rastlín, zimu prečkajú dospelé húsenice, ktoré sú aktívne od skorej jari, kedy hľadajú vkodné miesto na zakuklenie. Tu v okolí sa žiaľ nevyskytuje, ale o dvadsať kilometrov južnejšie som ho minulý rok už objavil a je predpoklad, že v rámci otepľovania sa hranica jeho výskytu posunie zasa o niečo severnejšie.