Nahrajte fotku z vášho zariadenia

... michalky

- podpňovka obyčajná (Armillaria mellea) (Biele Karpaty, Chocholná-Velčice, okr. Trenčín) ... táto zaujímavá typicky jesenná jedlá huba rastie často i vo veľkých počtoch i trsoch na pňoch a koreňoch ihličnatých i listnatých stromov a nájdeme ju často aj na kmeňoch živých stromov, je obávaným a nebezpečným škodcom našich lesov nakoľko spôsobuje hnilobu koreňov a takto oslabené stromy potom padajú pod náporom vetrov alebo ich ľahšie napádajú živočíšni škodcovia. Klobúčik má okolo 40-120 mm v priemere a v mladosti je polguľovitý, neskôr sa vyklenie a napokon v starobe býva plocho rozprestretý. Je medovožltý alebo hrdzavohnedý, pokrytý hnedými až čiernohnedými, najprv vzpriamenými a potom poľahnutými šupinkami, ktoré sú v strede klobúka najhustejšie. Hlúbik býva 50-200 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý, často prehnutý a dole zhrubnutý. Je žltkastý alebo hnedastý, pod klobúkom belavožltý, jemne vláknito ryhovaný až trochu vločkatý. Za mladi je hlúbik spojený s okrajom klobúka bielou vločkatou blankou (velom) z ktorej postupným rastom zostáva na hlúbiku výrazný prsteň. Podhubie (Mycélium) spôsobuje bielu hnilobu koreňov, ktorá sa šíri aj do nadzemnej časti kmeňa. Medzi hnijúcou a zdravou časťou dreva je čierna linka – pseudosklerózna vrstva. Biele povlaky a hnedé motúzovité útvary pod kôrou a na jeseň prítomnosť plodníc na koreňových nábehoch znamená začiatok konca stromu. Podpňovkám patria i rekordy najväčšieho, najťažšieho i najstaršieho organizmu na svete. Na rozdiel od iných húb sa podpňovky nemusia rozmnožovať iba pohlavne (vytrusmi), ale i nepohlavne (vegetatívne) a táto skutočnosť je i podstatou tohto prvenstva. Podhubie jedinej podpňovky (zisťované podľa identického DNA) objavenej v americkom štáte Oregon sa rozprestiera odhadom asi na ploche 880 hektárov (1200 futbalových ihrísk), váži odhadom okolo 600 ton a jej vek bol odhadnutý na 2400 rokov. Medzi zaujímavosti patrí i to, že biele, vlákna podpňoviek prerastajúce práchnivé drevo v noci svetielkujú. Táto huba je vhodná do hubových gulášov, omáčok či polievok a povestná je z nej tzv. „falošná držková polievka“ ale treba na ňu dávať pozor, lebo je za surova mierne jedovatá a i pri nedostatočnej tepelnej úprave (aspoň 30 minút) môže spôsobovať niektorým ľuďom žalúdočné a zažívacie problémy. Ja som už po ich požití musel volať žene pohotovosť (žalúdočné kŕče, slabosť a triaška) a po podaní injekcie nepríjemné príznaky pozvoľne odzneli.

Komentár môžu písať iba prihlásení užívatelia.
prihlásiť / registrovať
hasič

Chválim rozsiahly popis i foto!!!!

duzo

+++

don

V octe zavarená alebo polievke...na praženicu určite nie

stefann

krásne podpinky,super koment aj f.

Echinocactus

Pekné.

MATYX55

kvalitné foto+poučné...

chocan

pekné

pepo55

pekne si ich objavil,

FerSa

Re : @FDV-VP66 ... ja ju zbieram i konzumujem (i manželka) a najčastejšou kulinárskou úpravou je hubový guláš, kde je dostatočne tepelne spracovaná :-) ... ten incident bol tuším po praženici a už sa neopakoval, takže praženicu z podpňoviek radšej nie ;-)

FDV-VP66

Podľa popisu - posledný odstavec - radšej nezbierať - čiže jedovatá !!!!!