Vápenec sa lámal v lome - bani - neďaleko pecí. Dobrovodský vápenec je biely, pri povrchu žilnatý - štichový. Vápno z neho bolo vhodné predovšetkým na bielenie. Vápno sa pálilo v poľných peciach postavených z kameňa, pálených alebo nepálených tehál. Pece boli mimo obce pri ceste, v blízkosti zdroja vápenca. Priemer základu pece i hĺbka jej podzemnej časti merala asi 2 m, výška do 6 m. V peciach sa kúrilo drevom. Vápenec sa vypaľoval 8 – 72 hodín. Postup výroby sa po stáročia nemenil a regionálne sa líšil len v názvosloví. Vápno sa predávalo podomovým obchodom i na trhoch. Meralo sa na slamenice, putne alebo sa vážilo na mincieroch (druh váhy).