Mesiac pláva po oblohe, sťa bárka na mori. Jeho družky-hviezdy,jagajú sa a každá z nich hovorí: "Prichádza čas dušičkový, pribudnú nám sestry na Zemi." Všade,kde sú naši milí k večnému spánku uložení, tisíce sviec sa rozhorí. A keď skončia svoju nočnú púť a slnkom zažiari deň, stačí okom spočinúť na záplavu farieb len. V každom meste,v každej dedine prikryje ich z chryzantén pestrá perina a miesto odpočinku na pár dní ožíva. I huncút vietor chce byť toho svedkom, listy stromov unavené,priveje ku kvietkom. Ja stojím tu,spomienky sa hrnú, smutné i radostné-srdce to zabolí, do očí slzy rynú,pery motlidbu šepkajú. Spite sladko a v pokoji, nezabudnem nikdy na Vás,drahí moji. Read more: http://citanie.madness.sk/view-741.php#ixzz3HqgCTepF