Privial k nám vietor, lži a plač? Či priplávali po mori nádeji a sklamaní? Človek vôbec niečo dokáže mať, Bez posudkov a nezmyselných hádaní? Dokáže koniec napraviť začiatok A zbaviť nás všetkých prekážok? Je táto noc posledná ktorú miluje Či len ďalšia, o ktorú už nemá viac záujem? Prečo oči slzia ,keď úsmev ostáva Potrebujú niečo čo im nedávam? Som prekliaty ? lebo ona neznáša mňa Je to len ďalšia jej zábavná hra? Kde hľadať odpovede na ktoré niet otázky Kde nájdem niekoho bez tej, nervóznej vrásky.... Kde nájdem niekoho kto ma bude milovať bez jedinej hlásky? Sú lesy v ktorých sa nebojíme lebo vieme Že s nich vyjdeme... Sú moria po ktorých sa nebojíme plávať Lebo vieme že nie sú hlboké... No existujú ľudia o ktorých sa oprieme? Keď nevieme, nájsť cestu z ich hádok? Existujú vôbec ľudia ktorí nám podoprú nohy Aby sme sa necítili takí bezbranný? Existujú len ľudia, čo vidia Existujú len vidiny čo sľúbia Že jedine čo človek bude mať Bude nekonečný strach Že dokážeme neznášať... I tých ktorých milujeme O ktorých sa s nádejou vždy podoprieme....