.... Boli by sme v Nebi.
CESTA DO NEBA je vsak posiata Krizami. Nie je to ziadna dialnica, ani cesta prvej triedy, ani polna cesticka, dokonca ani znackovany chodnik pre turistov, ale strmy skalnaty horolezecky teren.
Bez lana, ci spolulezca sa to neda absolvovat, ani prezit... KTO je vsak tym LANOM a KTO je tym SPOLULEZCOM ???
Pár krát bola šanca odliezť do Večných lovíšť: viezol som sa v lavíne, nepríjemný pád spolulezca (istilo sa ešte cez plece) a "veselý" vietor na Žabom koni. Ale sme tu ešte obaja :)
Modrý prameň lana Erika drží asi tak stotinku sekundy. Jemné zhupnutie, šup, friendík vyskočil zo špárky a Erik zasvišťal aj s modrým lanom mimo môj obraz a zvuk. Veď teraz sa tu hompáľal stotinku sekundy na lane a v druhej stotine zmizol, akoby prepadol poza hranu na druhú stranu. Ježišu, anciáša, ja tvoju mater, pohlavný orgán (M), pohlavný orgán (Ž), prostitútka, a ešte raz prostitútka! Človek by neveril, čo dokáže za takú chvíľu vysloviť a čo mu prebehne v hlave.
Ešte že zelené lano som videl stále v expreske v borháku a cítil Erikovu váhu v ruke. Je pri vedomí? Dýcha? Nedrbol si hlavu, debil jeden? Vnútorné zranenia, krvácanie, šok, nevládnosť, kolmá stena za hranou, aj keď nie je zranený, bude vedieť vyliezť po stene, ak je nejaká brutálna? Ako ho vytiahnem, keď som 30 - 35 metrov pod ním? Bude to prusíkovať? A prečo, do riti!!!!, sa mi nehlási, keď ho volám? Aj keby kričal, a je za stenou, tak prd budem počuť. Tak držím, kričím a čakám.
Asi o sto rokov počujem: “okééj”. Nie je to také okej, ako keď držal nové čakany do ľadu, ale také slabé okej, ako keď je rad na tebe skladať lano a parťák ti to pripomenie, tak mu na to skleslo mrmleš "okeej". Super, Erik žije.
Na spolulezca sa spoľahnúť musíš, čo by to bola za dvojka? :)
Tiger, samozrejme, že len a len v dobrom :-) V tom zmysle, že niekedy sú slová zbytočné... v tomto prípade myslím, moje slová..
Prepáč, ak som sa Ťa nejak dotkla... to by ma veľmi mrzelo..
Perfektne ste vystihli zmysel tohto portálu a aj " pravý "zmysel sociálnych sietí. Všetko je to o tom, že človek je stvorený žiť v spoločenstve, mal by sa samozrejme spoliehať na seba, veriť si, mať sa rád, ale pritom je často závislý práve od tých druhých, od ich pomocnej ruky, podaného pohára s vodou a podobne.
K fotke je OK, niet jej čo vytknúť
...vraj najlepšiu pomoc nájdeš na konci svojho ramena, čiže pomôž si človeče ...ďalej to poznáte, ale aj tak sme radi, keď sa máme o koho oprieť, foto super a vďaka za "lustráciu" :-)
Je to nespravodlivé, niekto chodí celý život po diaľnici a iný pravidelne zdoláva ťažký terén. Na diaľnicu sa dostane málokedy.
Moje krédo: "Spoliehať sa len na seba", ale občas som milo prekvapená, keď niekto myslí aj za mňa :-)
podľa mňa je lano, to čo ľudí spája, asi nie je možné, aby si sa priviazal k človeku, ktorému neveríš... a niekedy je to zamotanejšie ako samo lano.... a na odmotanie treba čas....
poviem to asi tak, dnes som mala chuť to celé zmazať a zmiznúť. fotiť si len tak, pre seba a tešiť sa z toho, že aj ked nie dokonale ale aspoň trošku sa mi niečo podarilo. a zrazu... a zrazu mi to celé prestáva dávať zmysel, lebo by som mohla prísť o pár zaujímavých ľudí i ked virtuálnych, s ktorými sa môžem posunúť ďalej...
Sú chvíle, ked o sebe pochybuješ a vtedy stretneš ľudí kvoli, ktorým to celé nazabalíš. Skúšaš to ďalej, lebo aj ked dokonalosť neexistuje chceš sa k nej aspoň na chvíľu priblížiť a podeliť sa o ňu. Tu je moja odpoved na to kto je tým lanom a kto je lezcom.
TIGER, ĎAKUJEM!
prihlásiť / registrovať