Trenčiansky hrad :
so studňou to nebolo tak, ako podáva povesť. V skutočnosti ju asi začiatkom tridsiatych rokov 16. storočia začali kopať vojaci habsburskej posádky hradu a poddaní trenčianskeho panstva. Trvalo im to okolo štyridsať rokov a dostali sa na úroveň takmer 80 metrov pod povrch skaly. Prácu dokončil Alexius Thurzo okolo roku 1570. Na prameň síce nenarazili, ale úroveň stečenej dažďovej vody v tomto umelom rezervoári dosiahla uspokojivú úroveň. Dodnes kolísa v rozmedzí 12 –15 metrov.
Inak motív kopania studne zobrazil aj turecký básnik Nazim Hikmet v epose Legenda o láske. To znamená, že je to bežný turecký motív. Podľa mňa je to skôr v symbolickej rovine. Ak muž miluje ženu, tak prerazí aj skalu... V Istanbule je v mori zapustená kamenná veža, kam dal sultán uväzniť svoju dcéru. Podľa veštby ho jej syn mal pripraviť o trón. Napriek veľkej snahe, dcéru uchrániť pred láskou sa nepodarilo. Jeden múdry chlap prišiel na to, ako sa k princeznej dostať... Jedno je jasné, že turecký (nepriateľský) motív sa na Slovensku uchytil. To znamená, že Turci tu boli, nielen ako nepriatelia, ale aj ako ľudia... A v tom je možno ten čistý zdroj pitnej vody. Fotka sa mi páči...
prihlásiť / registrovať