Snívam svoj sen
o divokom oceáne,
v nekonečnosti príbojov,
som zmetená ...
Na vlnách rozbresku
nechám sa unášať,
som čistá voda
chladná a hrejivá ...
Z diaľav čujem krepot nôh,
nežné kroky? staré čižmy?
Zovšednenie hraníc lásky
ostávam bez otázky ...
Viem, žijem život ten
v neznámom labyrinte sĺz
zmietam sa v krutom zajatí
čakám, či sa svetlo navráti ...
Moje tiché ja, som strom,
hýbem vetvami
čujem šum svojho lístia
možno na jeseň opadnem ...
Vidím človeka, iskričku,
cítim niečo teplé,
skláňa sa nado mnou,
som popolník ? ...
Som láska
som neha
príboj z diaľav
nekonečný sen ...
prihlásiť / registrovať