pekne si to napísal, Michal.... slová, ktoré nikdy nepovieme... a mali by sme... chvíle, na kt. nikdy nezabudneme... hm, aj keby sme chceli... nedá sa :( ľudia, na kt. si vždy spomenieme.... to sú tí naši praví priatelia, rodina.... :) Lunka sú, ale aj o tom je život....

....veľmi smutné...všetko.....

Sú slová, ktoré nikdy nepovieme, sú chvíle, na ktoré nikdy nezabudneme a sú ľudia na ktorých si stále spomenieme. Lucia, želám ti príjemne strávený záver roka, veselého Silvestra a úspešný štart do nového roka 2009 :-)

vieš potešiť srdiečko............................................ aj tak.... nepomôžem si, tentro rok je rokom začarovaným nie dobrou, ale zlou čarodejnicou.... veľa, veľa som stratila a preto vydržať je pre mňa so difficult...... stavím sa tu možno na Silvestra..... ahojte všetci a tebe zvlášť ... big thank...

... aby som to trošičku pred spánkom odľahčil, - v jednom slovenskom filme, myslím, Ivan Krivosudský stál na hlave / stojka / a hovoril: " Vydržať! " :-) - čo ma všeličo nenapadne :-))

áno, Lulu, je to tak ... ťažké ... už "tisíc" krát som si to i ja hovoril ... vždy sa však našlo niečo/niekto, čo ma primälo k tomu, aby som si povedal opačne: a čo je ľahké? ... odpoveď som nenašiel, tak som si zase povedal opačne: a je potrebné odpoveď hľadať? ... kráčam ... pozerám ... vnímam ... nič moc, ale predsa čosi ... :-)

krásne slová si napísal .... tiež som sa zamýšľala - najskôr, či fotiť, potom, či ju sem dať... teraz zas rozmýšľam o tvojich slovách.... "kto si?" - jeden príbeh... "nikdy sa nevzdávaj".... It is so difficult......

traja ľudia, 3 rôzni ľudia boli pod mojou foto, a predsa v niečom tak podobní.... "majú srdce" a cítia aj to, čo druhí možno nechajú ľahostajným /tým sa nechcem nikoho, kto tu nebol dotknúť, skôr som myslela na takých, kt. osobne poznám a vlastne nepoznám..../ palolo, prihlásila som sa len kvôli tvojmu komentu, nedalo mi nepristaviť sa.... máš dušu i srdce.... a intuíciu, nepoznáš ma a ja mám z tvojich slov pocit, že si objavil čosi, čo v sebe skrývam....

ahoj Lulu. super fotka. silná. aspoň pre mňa. mám pocit, že medzi ňou a tebou, niekde v tej krátkej vzdialenosti, sa odohráva príbeh. ty, v pokľaku alebo v podrepe, hľadáš ... : ... ona, " akože" čítajúc noviny / sú naležato / hľadá ... : ... a obe máte veľa nevypovedaných otázok, ... tú najhlavnejšiu: " kto si??? " ... odpovede pravdepodobne neexistujú ... ale snáď - sa s tým dá existovať ... musí sa dať ... o.i. sa mi páčia nápisy v oboch horných rohoch ... hľadať v nich súvis, by bolo bláznovstvo ... :-) ... premýšľal som aj nad tým, ako je oblečená a koľko má vecí ... pre ňu určite všetko, a pre nás by to malo byť ECHO ... k vzájomnosti, spolupatričnosti, ... hm, je dosť ťažké štylizovať myšlienky pri takejto foto ... a vieracerise i správca tiež už čo to načrtli ... p.s. niekde mám odložený parádny obrázok: bocian žerie žabu, zo zobáka žabe trčia ešte nohy, hlavu už má vo vnútri, ale oboma rukami, ešte z celej sily, stláča bocianovi krk ... a pod obrázkom nápis: " Nikdy sa nevzdávaj! " ... :-))

ano vierka mas pravdu.... niekedy sa človek tak cíti, je okolo neho kopec ľudí a má pocit, že je osamotenejši ako ked by bol v celom byte sam..... vďaka

ale vieš, niekedy sme opustení aj uprostred množstva ľudí. je to fakt ťažké

ach Lulu, hovorí sa, že každý má taký život, aký si zaslúži, ale tomuto tvrdeniu ja už dávno neverím. tiež mi je ľúto, keď vidím niečo takéto ...

Michal, veľmi pekná myšlienka /ten kto má dosť, nie kto má veľa/, moc sa mi páči, dík... .... celkom sama nebola.... tisnú sa mi slzy do očí....................................

Tu na flogu som raz čítal, že bohatý je ten kto má dosť, nie ten kto má veľa... ... Lucia, celkom sama nebola. Minimálne jeden pár všímavých očí sa jej dotkol...