Ľahko sa dám zastrašiť. Keď sa cítim ohrozený v oblastiach svojho vnútra, ktorému nerozumiem, utiekam sa do miest, kde sa cítim bezpečný a schopný. Kde môžem ovládať a kraľujem. Kde mám moc. Odmietam pokorujúci strach z neistoty, strach, ktorý by mohol uvoľniť silu k sebavydaniu sa v hlbokom vzťahu. Bránim sa vo vzťahu prežívať skutočnú blízkosť k človeku a zvlášť k Bohu. Niečo dobrého je uväznené a potrebuje ožiť. (parafráza) Ty si vstúpil v záhrade rozhodnutia do neistoty, ktorá nás zachránila. Vzal si kalich smrti aj keď si sa bál neznáma. Svojich zradcov nazývaš priateľmi, podávaš záchrannú ruku svojim vrahom. Kto je bezbrannejší ako dieťa, alebo ten, kto má ruky a nohy priklincované k drevu? Prečo si to urobil, veď som Ti ubližil, pohrdol som Tebou, opustil Ťa a zabil. Kto SI a kde sú hranice Tvojej lásky? Kam si až musel zájsť kvôli nám... Miluješ inakšie ako my................................... milujem??? (foto: photoshop úprava)