Kde je domov človeka na tejto zemi? Všetko sa mení, je nestále a nepriateľské. Neprajné životu. Čas. Ukrajuje zo života a pridáva vrásky. Kde je domov človeka na tejto zemi? Len hrob človeka prichýli, tam človek skloní hlavu a odpočinie si od svojho trápenia. Chladný, tmavý, bezodný... strašidelný. Ak je hrob mojím domovom, som najbiednejšia bytosť z bytostí. Uvedomujúc si svoje bytie, túžiac po nekonečne, kochajúci sa v kráse a nakoniec končiaci v tmavom hrobe...??? Irónia vedomia a bytia...