Mám rada krehkosť šípových ruží. Pamätám si, že ako dieťa som obdivovala, keď po daždi náhle zakvitol krík - jedným kvetom. Mama mi kládla na srdce, že ružu nesmiem v žiadnom prípade odtrhnúť. Deti ma nahovorili, aby som to urobila. Pamätám si ten dotyk lupeňov, ako zrazu spŕchli na zem... Myslím, že to bolo prvý a posledný raz, čo som sa dala na niečo nahovoriť...