V deťoch sa premieta studnica spomienok na vlastné šibalstvá, skúšania... pokiaľ si môže človiečik čo-to dovoliť, potom trpezlivé vysvetľovania, ktoré prerastú občas aj v akési prísnosti... príklady a očakávania...
Po čase si človek uvedomí, že zrazu chýba aj akási ochranná ruka dedka pred zabránením (niekedy zbytočného) prísnejšieho pokárania...
... ale väčšinou chýba to pohladeníe, privinutie , niekedy aj prísnejší pohľad vyjadrujúci akési sklamanie, ktorý mal často väčší účinok ako akýsi "trest" a niekedy aj akási maličká odmena, ktorú vedel tak svojsky dať iba on... deduško.
Vtedy sa to možno zdalo aj ako akési rozmaznávanie, no zisťujeme, že opak je pravdou...
Tak veľa zdravia a kopu úsmevov...
prihlásiť / registrovať