Kostol postavený na rovnej plošine miernej vyvýšeniny v druhej polovici 12. storočia v románskom slohu z kvádrového muriva. Z tohto obdobia je zachovaná najmä časť južnej fasády, kde v juhozápadnom mároží je umiestnená zoomorfná konzola v tvare býčej hlavy. Ku koncu 14. storočia je pristavané gotické presbytérium a realizovaná celková prestavba kostola. Do muriva gotického oporného piliera svätyne je vložená časť románskeho oltárneho antependia. Špecifickým a ojedinelým z hľadiska množstva a kvality sú ryté nápisy z prvej štvrtiny 17. storočia na kvádroch prevažne južnej fasády kostola. V tomto období bola postavená veža kostola na západnej strane. Veľká prestavba kostola z konca prvej polovice 18. storočia je spojená s možným donátorstvom grófa Jozefa Eszterházyho, stavebníka bernolákovského kaštieľa a majiteľa bernolákovského panstva. Zároveň je pristavaná nová kaplnka na severnej strane. Zásadné stavebné úpravy končia začiatkom 20. storočia vybudovaním novej krypty pred juhovýchodnou časťou kostola. v nej je pochovaných niekoľko členov rodiny Eszterházyovcov.