Ešte ticho spíš a dýchaš,
kým svoj zrak otvoríš
a svoju dravosť vynoríš.
Tvoj sen rozplýva sa
Ako jemná mliečna dráha
do strmých výšav vchádza,
tam, kde večná oáza
Brieždi sa, odhŕňaš závoj krás
melódiou dravej rieky,
čo s hukotom ozvala sa
Kathy
vďaka ešte raz všetkým, vďaka imrych za postrech, keď sa lepšie pozrieš nie je to žiadna vada, je to sneh na svahu ktorý s hmlou tvorý takýto kruh, samozrejme mohol som to zretušovať, no je to prirodzená hrátka prírody a svetla.
Je tajomná a veľa prekvapení v sebe skrýva, keď vlhko a dážď mnoho vlahy a v hmlu mení sa. Stačí sa už len pozerať ako závoj krás odhŕňa sa a deň sa preberá, započúvať sa do hukotu rieky v jej dravom návale, tak míňa sa. Veľmi pekná.
prihlásiť / registrovať