- salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) (Biele Karpaty, Chocholná-Velčice, okr. Trenčín) ... tento pekný a i pomerne známy obojživelník dosahuje veľkosť okolo 18-28 mm a stretnúť sa s ním môžeme najčastejšie po výdatných dažďoch, vo vlhkých lesných lokalitách, v blízkosti vodných tokov, plôch či studničiek, kde každoročne i kladie vajíčka. Má robustné telo, krátke končatiny, pomerne dlhý, silný chvost a malú zaguľatenú hlavu s vypuklými čiernymi očami. Telo je hladké a lesklé, najčastejšie čierne a sú na ňom viaceré žlté pruhy či škvrny (u niektorých poddruhov i oranžovo červenkasté) a majú výstražnú a odrádzajúcu funkciu. ... žije nočným spôsobom života, cez deň sa ukrýva pod listami kmeňmi stromov, vetvami, v dierach v zemi alebo pod kameňmi, kde je chránená pred priamym slnečným žiarením. Zo svojich úkrytov často vylieza aj za daždivých a nepriaznivých dní. Jej potravou sa stávajú najčastejšie malé bezstavovce (dážďovky, stonožky, drobný hmyz, pavúky, červy, slimáky a iné). Na prelome októbra a novembra sa pred nepriaznivým zimným počasím schováva do podzemia, kde je približne stála teplota. Jed salamandrín, ktorý vylučuje zo žliaz za očami, nie je pre človeka príliš nebezpečný, ak sa však dostane napr. do očí môže spôsobiť zápal nakoľko zvonku dráždi sliznice. Pre menšie živočíchy, ktoré sa ju snažia napadnúť, môže spôsobiť silné svalové kŕče a zníženie krvného tlaku, spojené s náročnejším dýchaním. Jed vo väčšom množstve potom môže takého živočícha aj zabiť. Vďaka tejto schopnosti nemá takmer žiadneho prirodzeného nepriateľa, najväčším nebezpečenstvom je pre ňu človek. Pohlavne dospieva v 3. až 4. roku života a zaujímavosťou je, že môže byť vajcoživorodá alebo živorodá. Niektorí autori zastávajú názor že živorodosť (viviparia) reprezentuje adaptívne prispôsobenie drsnejšiemu biotopu vo väčších nadmorských výškach a živorodosť sa mohla vyvinúť aj ako vedľajší produkt pri nedostatku živín.