Stojím na kopci, hmla sa valí dolinou, občas pohltí aj mňa. Potom sa začne zapaľovať horizont a dychtivo čakám na tú chvíľu, kvôli ktorej som opustil pohodlie vlastnej postele a za tmy vystúpil hore na kopec. Z úst by sa žiadalo vypustiť 1000 slov šťastia, keď to zažívam, ale zostanem len v nemom úžase ticho stáť a sledujem ako sa postupne rodí nový deň.
Pohľad z Úboče na Hutách, na východ slnka nad Roháčmi.
prihlásiť / registrovať