Po včerajšej ťažkej kríze a absolútnej strate inšpirácie ma dnes môj “internetový” osud zavial k myšlienke tzv. “fotografii rozjímania”. Unavený štúdiom všetkých možných fotografických techník a návodov, kritikami, či sú moje fotografie dokonalé a super ostré, presýtený neustálym nadstavovaním programov a tlačidiel, učením sa ako lepšie fotografovať, a unavený hľadaním si vlastného štýlu som abdikoval na toto všetko a vrátil sa k podstate … k radosti z fotografie! Rohodol som sa preto, že sa musím zastaviť, v kľude porozmýšľať a zrelaxovať (ako ináč, s fotoaparátom v ruke) a preto sa každý deň, počas jedného roka budem venovať nejakej téme, ktorú fotograficky zinterpretujem tak, aby v nej bol nejaký osobný príbeh :-) Niečo, čo ma prinúti sa zastaviť, zamyslieť sa nad obsahom a nie technickou kvalitou a dokonalosťou dnešnej fotografie, proste vytvoriť svoju vlastnú fotografiu a v nej príbeh s “dušou” daného momentu a dňa. Tak, a prejdime k dnešnému dňu. Dnešná téma: Odfotiť niečo vzácne a osobné, k čomu mám vzťah - deň 1/2015. Ani som sa nemusel moc trápiť, je čas maturít a tak som zaspomínal. V domácej knižnici, medzi množstvom kníh som našiel prachom zapadnutú drevennú šperkovnicu a v nej moje prvé manžetové gombíky - áno, sú to tie, ktoré som mal na svojej maturite. Boli to naozaj pestré časy, hlavne keď som začal spomínať na všetky tie krásne chvíle, plné napätia, slávnostných okamihov a nakoniec úľavy, že som zvládol svoju prvú “skúšku dospelosti”. A tak sa moje farebné a príjemné myšlienky odrážajú aj na tejto fotografii :-) .