Odkiaľ prichádzaš milý pane?
Máš snáď pre nás niečo prichystané?
V deravom klobúku nesieš búrku zašlých časov
spomínaš na minulosť, na prameň milej vlasov ...
Kučeravé kadere rynú sa v zlatistom opare slnka,
zavrieš oči, čuť svieži ligotavý potôčik jak žblnká.
Lienka, čo bodka to bodka, na červenom svetri nosí,
drobnými nôžkami prepletá po milej šatoch
a ty sedíš bosý ...
Teplý vánok ovieva to tvoje mužné tváre,
v rozkoši sedíš, snívaš, užívaš si s milou v tráve.
Neotváraj oči slepý pane, zotrvaj ešte vtedy čo bolo,
môže byť aj dnes ...
Aj keď čas je neúprosný, vrásky hlboké,
no ty snívaj ďalej slepý pane,
máš to pre nás prichystané.
Veľmi pekné foto.
Ešte viac ma však upútali nádherné verše, ktoré v štyroch slohách vypovedali krásne okamihy neznámeho človeka (mňa? teba? iných?). Nádhera. Len sa treba trocha nad nimi zamyslieť.
Vďaka.
Nádherné dievčatko,nádherné foto,nádherná poézia,milá Bejka.
Keď posielame myšlienky lásky ostatným,vytvárame svetelné mosty,po ktorých k nám zostupujú anjeli!
Je to tak,Bejka,presvedčila si ma a ĎAKUJEM!
prihlásiť / registrovať