zmráka sa, k noci sa chýli Od hory, od lesa tak plače, kvíli...! Výčitky neznámych duše sa chytia. ... Vyplniť nádeje nebolo sily zapadli, zapadli vo zhone žitia... Oblaky nízko sú, tak letia, letia...! Žaluje zúfale žaloby márne ktos’ príliš úbohý z šíreho sveta, že veril, že čakal, že starne, starne... Zmráka sa, stmieva sa. Zhora i zdola havrany veslujú do noci spešne... ktos’ príliš úbohý o pomoc volá, do tvári hádže nám spomienky hriešne... aj ujovi Kraskovi by sa ľúbilo:)

zmráka sa, k noci sa chýli ...... fajne!