Stratený balón
Zobudil sa. Oči mal ale ešte stále zatvorené. Bál sa ich otvoriť. Okolo seba cítil len chlad a odpornú studenú samotu. Precitol z príjemného sna. Snažil sa navsiaknúť jeho poslednými dotykmi. Chcel si zapamätať všetky svoje pocity, ktoré cítil – teraz a navždy...
Zobudil sa na ostrý a prenikavý záblesk. Do tváre mu udierali studené slzy počasia. Konečne sa postavil. Odrazu stál sám uprostred chladnej búrky, ako človek, okolo ktorého sa prepadla zem do nekonečnej temnoty a on zostal stáť sám so svojou beznádejou ako stroskotanec na opustenom ostrove. Všetko čo mal rád zrazu niekam zmizlo a niekam sa stratilo.
Tvár plná nenávisti zhltla jeho farebný balón, ktorý zrazu celý vybledol. Plameň, ktorý ho držal nad vodou sa zachvel.
Chcel kričať... Kričal! A keď sa mu zdalo, že už kričal dosť, kričal ešte viac. Nikto ho nepočul. Nikto ho nevidel. Bol len malou bodkou uprostred ničoty.
Chcel skočiť. Ukončiť svoje trápenie. Sadol si na okraj koša. Poslednýkrát sa pozrel do tmavého neba. Kvapky dažďa mu stekali po unavenej tvári spolu s jeho teplými slzami. Chcel si v nich naposledy umyť svoju dušu. S každou jeho slzou ho opúšťal kúsok šťastia. Zhlboka sa nadýchol. Už sa nebál. Prestal cítiť. Jeho srdce už bolo mŕtve. Prsty pevne obopínajúce lano sa pomaly začali uvoľňovať. Už len okamih a zabudne. Už len okamih a prestane cítiť – navždy!
Odrazu sa v diaľke niečo mihlo. Nejasné obrysy sa rýchlo približovali. O chvíľu uvidel krásne živé farby. Vznášali sa pred ním ako zázrak. Ako dotyk z iného sveta. V tom okamihu také neznáme, ale blízke. Niečo neskutočné. Niečo, čo dôverne poznal, ale zabudol na jeho chuť, vôňu a podobu ...
Pevne sa mu to ovinulo okolo hrdla. Telom mu prebleslo ohromujúce teplo. Srdce mu vynechalo úder a v zapätí sa naplnilo strachom a túžbou po živote. Rozochvel sa. Opäť cítil strach. Zhlboka sa nadýchol...
Zobudil sa. Ležal v posteli a do miestnosti prenikali lúče ranného svetla. Vietor sa práve priateľsky pohrával so záclonami. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Vedľa neho ležala žena, ktorú miloval. Žena s oranžovou šatkou okolo hrdla. Opäť si ľahol a zaspal. Ráno pocítil bozk na tvár. Naposledy. Počul, ako sa zatvorili dvere... Navždy. Sbohom, láska!
V diaľke sa blížila búrka...
prihlásiť / registrovať