Sedíme, jeme a popíjame v jednom z milionárskych klubov
v Bombaji a oknom pozeráme na prekrásne vysvietené mólo.
Pýtam sa, čo sa tam deje.
Je tam svadba, chcete sa ísť pozrieť? Ja nemôžem, to sa nes-
mie. Cudzincov tam však radi uvidia. Prináša to vraj šťastie,
- toľko náš hostiteľ.
Ešte s jedným kolegom tam z veľkej zvedavosti ideme. Celé mólo je vyzdobené tisícami živých kvetov, akýsi stroj na báze
kompresora rozfukuje omamné vône, hrá živá hudba, sva-
dobčania stolujú a tancujú.
Sme milo privítaní a pozvaní ku stolu. Natáčajú si nás na video. Na vyvýšenom pódiu stojí nevesta so ženíchom.
Stoja tam dlho a vraj ešte dlho tam budú stáť. pretože
každý zo svedobčanov im minimálne pol hodiny praje
šťastie do života a zároveň dáva dar.
Je to svadba bohatých. Pozerám sa na draho oblečené
deti s nádhernými turbanmi zdobenými diamantom a po-
rovnávam ich nechtiac s väčšinou chudobných i tých naj-
chudobnejších detí. Tieto deti už majú zabezpečenú bu-
dúcnosť. Tých posledných čaká ulica a hrozná bieda.
Takže reči o tom, že každý si je strojcom svojho šťastia,
sú len úbohou demagógiou.
Páči sa mi tvoj postreh a vyjadrenie k situácii - aj keď takáto pravda je veľmi relatívny pojem a myslím, že práve o tom by sa dalo diskutovať nekonečné hodiny:) ale k fotke: tá krásna nevesta vyzerá ako jedna z indických bohýň, je nádherná, vždy som vravela, že Indky sú najkrajšie ženy sveta:))))
Pekny par.
Vilko,pises velmi zaujimavo,co tak dat tie Tvoje zazitky z ciest na papier.A tie Tvoje krasne fotky k tomu.Som prva,co si tu knizku objednavam.
prihlásiť / registrovať