Toaleta v inštitúcii
Som v meste Samarkand a kráčam si po ulici. Je niečo okolo
desiatej dopoludnia. Zrazu mi niečo zahrkľuje v bruchu a ja
cítim, že budem musieť ísť čo najrýchlejšie na potrebu. Ale
kde? V blízkosti vidím asi štvorposchodový úrad a tak to
skúsim tam. Na "recepcii" hovorím o svojom probléme a pro-
sím o možnosť urobenia si svojej potreby na toalete v ich
inštitúcii.
Pani recepčná sa vcelku s pochopením usmieva a ukazuje
mi, že môžem ísť na toaletu na dvor. Tak aj urobím. Dívam
sa, dívam svojimi európskymi očami, ale podľa mňa tu toaleta nie je. Vraciam sa na recepciu. Pani vstane zo stoličky, ochotne podíde ku dverám a ukazuje mi na búdu
v strede dvora, ktorá je vraj jedinou toaletou v celej inšti-
túcii. Už - už si myslím, že sa p......m. Utekám teda do búdy, otváram ju a vidím, že v strede sú dva veľké ploské
kamene. Okolo nich veľké množstvo h....n, roje múch
a hrozný zápach.
Zaťal som zuby, iné sa už nedalo a uľavil som si so zataje-
ným dychom. S poďakovaním som odišiel, našťastie aj
s čistými nohavicami.
neviem čo je lepšie či fotky, alebo príbehy, niečo podobné som zažila v Kyjeve asi pred 20 rokmi :-) aj keď je to Európa, bolo to veeeeľmi podobné :-))
Nuž verím! Mám podobné zážitky z Turecka, ale z ázijskej časti ... Po tých ich jedlách sa naše vnútornosti obyčajne veľmi vzpierajú a behy na krátke trate bývajú veľmi časté! ...:-)))
turecke veru poznam..:)) a ten navrat domov a ta radost, ze ? Na akom vyznamnom mieste si ty bol...to si sem nedal kvoli zhode obser....vatorium.., ze ? A dakujem aj za navstevu u mna, potesila..
prihlásiť / registrovať