Cvičený kohút Blízko jednej svätine v Buchare sa idem občerstviť do čajovne a vypiť si šálku dobrého zeleného čaju. Čajovňa je vonku pod holým nebom. Pred vstupom do nej je treba sa vyzuť a bosý vystúpiť po schodíkoch, sadnúť si na koberec na podlahe a čakať než budeš obslúžený. Všetci sedia na zadku so skríženými nohami. Nuž patrí sa dodržiavať tunajšie zvyky, a tak sedím i ja so skríženými nohami. Nie je to nič pohodlné. Na takýto spôsob nie som zvyknutý, ale čo už. Ako si tak popíjam a vychutnávam čaj, vidím ako sa okolo prechádza veľký kohút a dvíha nohy až za hlavu. Vypadá to veľmi smiešne. Pýtam sa: - Čo je to za kohúta. - To je cvičený kohút, dostávam odpoveď. - Ako cvičený? - To sa robí tak, že kohúta zatvoria do klietky s dnom, ktoré je z plechu. Pod klietkou zapália oheň. Kohúta to veľmi páli a tak dvíha nohy koľko vládze. Po chvíli kohúta vypustia, ale on to už má v tom svojom malom mozgu zafixované. A tak, keď sa dotkne nohou zeme, hneď ju až za uši zdvihne, aby ho to nepálilo, hoci teraz ho to už nepáli. Po tomto vysvetlení sa mi už pohyby kohúta nezdajú smiešne, skôr mi ho je ľúto.