Marvin, veď to je to. Čo mám priateľov čo fotografujú, tak vravia, že by to nerobili za nič na svete. Najviac ma vzalo asi pred troma rokmi fotografovanie v detskom kardiocentre (vo výťahu mi tiekli slzy) a potom Mikuláš na onkológií, (Mikuláš pacientom rozdával darčeky, bolo to pre nich prekvapenie) v polovičke som to psychicky nevydržal a zdrhol som. A nehanbím sa zato. Obdivujem časť lekárov.

Nemám slov, toto sa tak často nevidí. Aj technická kvalita dokonalá. Asi by som mal problém udržať sa pri vedomí, nie to ešte fotiť :)

Monika, nie som lekár. V prvej rade som už 14 rokov penzista a ako penzista som robil viac rokov štatistiku pre jednu veľkú zahraničnú farmaceutickú firmu. To bolo na začiatku toho, už 6- ročného fotenia v nemocniciach. No ale tá cesta bola ešte dlhá, kľukatá a plná náhod ale aj úsilia a námahy. Ako vidieť, prístup s fotoaparátom som tam mal, no treba splniť veľa podmienok. Píšem o tom pri ďalšom obrázku.

je to krasna fotka.chcela by som ist na medicinu a vidiet toto je nadhera:)

...Jozef, mali ste tam prístup s fotoaparátom? Je to dosť "exkluzívne" dokumentačné foto... Ste lekár? (...už skôr ste spomínali biológiu, psychológiu...potom u Vás môžme vidieť portréty sestričiek a ľudí z domovov sociálnych služieb...)