keď rozhrnie ten záves som presvedčená že svetlo sa zjaví...nie som poet ale skúsila by som takto...A tak dobrý deň vystriedal zlý. Vkradol sa do môjho života neutrúc si nohy. Prišiel ako tieň čo sa plazí popod lampy. Svetlo neprichádza. Zostáva tieň, zlý deň keď hlava bolí, srdce praská. Úzkosť ako had moje telo halí. PS: Prepáč, neviem čo ma strhlo a či ospravedlníš že som do toho fušovala?