...západ slnka fotený z dvora, ktroý už môj dedo nikdy neuvidí, v piatok nas opustil vo veku 87 rokov, a na včerajšej rozlučke s ním nám prvé jarne slnko vysúšalo slzy stekajúce po tvári...
baby....tak mi je to luto...ja som dnes fotila podobny zapad ( a znovu na cintorine), ked slnko sada, akoby sme si viac uvdomovalo pomijavost vsetkeho...je to symbol, je to nostalgia, je to spomienka, je to aj oddych aj vydych
veĺmi Ti rozumiem. Veĺmi dobre poznám čo je to smútok. A ty mebuď smutná, deduškovi je tam fajn, pretože ho oblietajú andelíčkovia a on si sedí v rozkvitnutej záhradke a kuká na Tvoju rodinku a posiela na zem iba priaznivé lúče.
dakujem, presne tak, celu zimu srandovali, nech nam nezomiera v minusových teplotach lebo kto bude v takej zime mrznut na nontoríne, a on to naozaj zobral vazne a pockal najteplesiu nedelu ktora po zime prisla...aj preto bude pre nas prvé jarno slnko take pamatne.
krásne... slová smutné...úprimnú sústrasť, dedko síce už neuvidí tieto pozemské krásy, ale ja verím, že vidí zase iné, ktoré zase nevidíme my...
krásneho veku sa dožil tvoj deduško prvé jarné slnko ti vždy prinesie spomienku na neho
prihlásiť / registrovať