Jesenná láska Láska je strašne bohatá Láska, tá všetko sľúbi no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi Prach dlhých, smutných, letných dní na staré lístie padá, poznala príliš neskoro, ako ho mala rada. Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba, je mu to jedno, aké. Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie Aj láska bola hlúpa.