Bože skláňaš sa nad nami,
v tieni tvojich farieb sme tichý.
Svetlo nebeské z výšky vanie,
život píše príbeh, život je svitanie.
Do útrob tvojich sa vžívame,
sme deti tvoje vo dne, v noci ťa vzývame.
Teplom objatia tvojho pookreje
všetko čo je živé, všetko živé je.
Chcem počuť rastlinky nemé,
si to ty Bože, počujem tvoj hlas.
Vo vetre sa ozývaš, rastlinky objímaš
milujem celý svet, krajšej lásky niet.
možno sa mýlim, ale táto fotografia a báseň je o tebe bea. O žene, ktorá je ženou so všetkým, čo k žene patrí. A predsa, kdesi vnútri, malým nevinným dievčatkom zatúlaným v obilí, počúvajúcim srdcom nepočuteľné a vidiacim dušou neviditeľné.
prihlásiť / registrovať