Spev vtákov dávno zabudnutých otvára brány spomienok dokorán. A či miluješ ma? srdce vraví ... spomienky sťa čierne riavy derú sa na povrch mojej duše. Kto bol som raz, keď žiaril som? zlatom pretkávaný mondúr ... vidím, ladne hojdá sa pero pergamenom ... Menom ovplyvnený život niesol som, som snáď večný, večný otrok teba? Duša moja, bol to zázrak nebies že stvoril som niečo, nie pre seba. Odmietam niesť vinu za nevinu, bol som tvoj a písal som perom na pergamen... Ostrov pokladov vo sne žiari každú noc, bol som tvoj? Vždy, keď odbila polnoc ...