Niečo o mne
Vyšívaná dáma
S nádychom do pomarančova prijíma svet.
Obkolesená trením lístia uspokojuje svoj chvejúci sa deň.
V kalužiach polí a lúk umýva svoju tvár orosenú dotykom noci.
Zviera pohľadom svoju rodnú zem.
Verí si.
Čítať jej to z farby očí.
Ľahkosť a jednoduchosť slova vyvoláva v nej pocit ešte väčšieho nadšenia zo života.
Nepotrebuje veľa.
Je spokojná s tým čo sa jej ponúka.
Naučila sa žiť skromnejšie a to vďaka osudu.
Je zaručene presný zato ponaučenia hodný nielen pre ňu.
Človek čo tri tváre má . .hĺbku duše len málokto rozpozná . .
Nik netuší kto v skutočnosti sa v nej skrýva . . to ona je tá šialená diva? . .
Dušou anjel, tvárou nezábudka a myšlienkou pandora . .
Medzi lístkami si šteboce, po lúkach ráta a k oblakom sa neprestajne díva.
Čarokrásny úsmev zdedila čo slobodne sa cerí a v malých zákutiach sa s pekelníkom spojí . .
Aj srdiečko čo v krabičke schováva . . . aj ono bolesť každý utorok máva.
Aj keď šťastie preplieta jej dlane, je predsa samostatná OSTINA.
