Wikipedia : Mount St. Helens Mount Saint Helens, nesprávne Svätá Helena, je aktívny stratovulkán, nachádzajúci sa v USA, v štáte Washington asi 154 km južne od Seattlu a 85 km severovýchodne od Portlandu. Nachádza sa v pohorí Kaskádové vrchy. Pomenovaná je podľa britského diplomata Alleyna Fizherberta, baróna St. Helens. Pôvodní obyvatelia Ameriky ju nazývali Louwala-Clough, alebo La-wa-la-clough, čo v preklade znamená „dymiaca hora“. Je známa svojou katastrofickou erupciou z 18. mája 1980. Táto erupcia mala najväčší ekonomický dopad v histórii USA. Výbuch sopky Novarupta na Aljaške v 1912 bol väčší, ale vtedy nebola Aljaška súčasťou USA. Pred erupciou bola známa aj ako Fudži USA pre svoju symetrickú kónickú stavbu. Geologická stavba Sopka, na rozdiel od svojich susedov (Adams, Hood a Rainier) je pomerne mladá, svoju činnosť začala pred cca 40 000 rokmi a klasický kužeľový tvar stratovulkánu (pred rokom 1980) sa vyformoval len pred 2 200 rokmi. Počas tohto obdobia mala štyri veľké erupčné periódy, prerušené dlhými úsekmi pokoja. Tak ako väčšina ostatných sopiek Kaskádového pohoria, aj Svätá Helena je budovaná dacitovými a andezitovými lávami, striedanými s vrstvami pemzy a popola. Dôležitou deštrukčnou silou sopky sú časté laháry, tvorené roztopeným snehom z vrchola a zbiehajúce veľkými rýchlosťami po úbočiach. Erupcia v roku 1980 Sopka sa prebudila po viac ako sto rokoch nečinnosti (posledná zdokumentovaná erupcia je z roku 1857) zemetrasením s magnitúdom 5,1. V marci začala z krátera unikať para a dym. 18. mája prišlo druhé zemetrasenie, čo zapríčinilo kolaps severnej steny hory a následnú produkciu kamennej lavíny (šírka 1,6 km, hrúbka 46 m a dĺžka 27 km). Lavína úplne zasypala jazero Spirit Lake, voda z jazera sa vyliala a zmiešaním s popolom a prachom vytvorila bahnotoky, ktoré premiestnili asi 3 mil. m3 materiálu a ničili všetko, čo im prišlo do cesty. Následná erupcia vytvorila pyroklastické prúdy, ktoré dosiahli rýchlosť až 1080 km/h. Kontakt s vodou vyvolal sekundárnu explóziu, ktorú bolo počuť aj v Montane, Britskej Kolumbii a severnej Kalifornii, ale, čo je zaujímavé v mnohých bližších lokalitách (napr. Portland v Oregone) ju počuť nebolo. Vedci to vysvetľujú tzv. „tichou zónou“, čo bolo spôsobené inými podmienkami šírenia sa zvukových vĺn erupcie v rôzne teplých vrstvách atmosféry. Stĺp popola a dymu dosiahol výšku 21 km, časť z neho neskôr skolabovala, čo vyvolalo ďalšiu vlnu pyroklastických prúdov. Sopka začala eruptovať o 8:35 a už o 9:45 bol zaznamenaný popolový spád (13 cm) v 145 km vzdialenej Yakime. Večer o 22:12 zasiahol popolový mrak západnú časť Yellowstonu a na druhý deň ho zaznamenali aj v Denveri v Colorade. Za dva týždne jemný popol, rozptýlený v stratosfére obletel celú Zem. Teplo, produkované explóziou vyvolalo topenie sa ľadu na vrchole hory a vznik ďalších lahárov s rýchlosťou až 145 km/h. Celkový objem vyvrhnutého materiálu bol 4 km3, z toho 1/4 bola vyvrhnutá láva, pemza a popol, zvyšok pripadá na prenos materiálu na nové miesta bahnotokmi a zosuvmi. Vrchol sopky sa znížil o 400 m a vytvoril kráter 3 km široký a 640 m hlboký, ktorého severná strana je otvorená. Energia, uvoľnená výbuchom je ekvivalentná výbuchu približne 1 600 jadrových bômb, ktoré dopadli na Hirošimu. Následky Výbuch sopky Saint Helens bola najničivejšia sopečná erupcia v USA. Vyžiadala si 61 obetí na životoch, 200 zničených domov, niekoľko desiatok kilometrov zničených ciest, železničných tratí a mostov, 14,6 km 3 zničenej drevnej hmoty a tisícky uhynutých zvierat. Krajina bola absolútne zničená bez akejkoľvek známky života. Celkové náklady na rekonštrukciu sa vyšplhali do výšky 1,1 mld. dolárov. Neskoršie erupcie V lete na jeseň roku 1980 sopka vyprodukovala ešte päť menších erupcií. V roku 1990 sa vyskytla väčšia freatická erupcia a v roku 2004 ďalšia, spojená s produkciou vulkanického dómu v kráteri.