Elektrické univerzálne rušne s kremíkovými usmerňovačmi pre striedavú jednofázovú napájaciu sústavu (25 kV 50 Hz) radu S 499.0 (teraz 240) vyrobila Škoda Plzeň v roku 1968. Konštrukčne vychádzal z radu S 489.0 (teraz 230), len výrobca zmenil prevod na hodnotu 1:3,2. Tým sa zmenila najvyššia rýchlosť rušňa na 120 km/h. Podvozky sú otočné s klzne uloženou skriňou na podvozkových priečnikoch a ložiskové skrine hnacích dvojkolies sú v ráme podvozkov vedené ojničkami. Primárne vypruženie je skrutkovými pružinami s hydraulickými tlmičmi a sekundárne vypruženie listovými pružnicami. Nápravové tlaky, ktoré vznikajú klopnými momentmi väčšinou pri rozjazdoch, sa mechanicky vyrovnávajú pomocou šikmých tyčí. Rušne sú vybavené elektrickou odporovou brzdou. Trakčný transformátor má výkon 4130 kVA a rušeň môže vykurovať súpravy sústavami 1,5 kV 50 Hz alebo 3 kV 50 Hz. Každému podvozku - teda dvom trakčným motorom - zodpovedá len jeden usmerňovač (2200 A, 750 V), takže rušeň má dva trakčné usmerňovače a jeden pre pomocné pohony. Trakčné motory majú trvalý výkon po 770 kW a hodinový 800 kW. Uložené sú v podvozkoch, majú kĺbové spojky Škoda. Radenie trakčných motorov v trakčnom obvode je trvalé paralelné, pričom je k dispozícii 32 jazdných stupňov na odbočkách transformátora. Z hľadiska elektrickej časti stojí za zmienku zvýšenie výkonu trakčných motorov (oproti trakčným motorom používanými v iných radoch), čoho sa dosiahlo použitím silikónovej izolácie a zvýšeným chladením motorov. V mechanickej časti je pozoruhodné prevedenie rušňovej skrine, na výrobu ktorej výrobca použil sklenené lamináty ako náhradu klasického plechu. Rušňová skriňa je svojím tvarom originálna a vkusná. Rušeň S 499.0014 (teraz 240.014) sa výrazne zapísal do povedomia, keď dňa 10. októbra 1972 prvýkrát viezol s bratislavskou čatou vlaky 1276/1277 na trati z Bratislavy až do Budapešti a späť. Z konštrukčných zmien je známa rekonštrukcia S 499.0069 a S 499.0070 zmenou prevodu. Tieto dva rušne sa stali základom pre sériovú výrobu expresných rušňov S 499.1. Ich potreba sa však v praxi nepotvrdila a boli prerobené na rad S 499.0 s označením S 499.0121 a S 499.0145. Tento rušeň s pôvodným označením S 499.1027 resp. S 499.0145 bol dodaný 31.3.1970, pričom tento dátum súčasne znamenal aj ukončenie dodávok elektrických rušňov so sklolaminátovou skriňou pre ČSD. Medzi významné zmeny, ktoré boli vykonané na týchto rušňoch patria napr.: S 499.0093 mal ako prvý skúšobne namontované zberače typu polopantograf a S 499.0002 dostal ako prvý rušeň tohoto radu skúšobný náter so šesťdesiatcentimetrovým žltým bezpečnostným pásom.