Uhorský hrad (slovensky Nedeca, pôvodný názov Dunajec, 566 m.n.m.), vybudovaný v rokoch 1320 až 1326 Kokošom z Brezovice na predhistorickom hradisku. Mal významnú úlohu v uhorskopoľských stykoch a bol strediskom rozsiahleho panstva, ktorému patrili majetky pri Dunajci a v Zamagurí. Roku 1326 hrad a panstvo Bezeviczyovcom skonfiškovali a stali sa vlastníctvom Viliama Drugetha. Roku 1528 dostal panstvo od Jána Zápoľského za podporu jeho nárokov na uhorský trón Hieroným Laski a koncom 16. storočia odkúpil hradné panstvo Ján Horváth z Plavča. Začiatkom 19. storočia hrad obnovili, od roku 1920 patrí Poľsku. Po celý čas bol obývaný. Na hrade mali byť podľa dohody roku 1412 vyplatené poľskej korune peniaze, ktoré si vypožičal kráľ Žigmund, keď dával do zálohu 16. spišských miest. Po 2. svetovej vojne sa v poľskej časti objavila atraktívna správa. Podľa nej prišiel roku 1946 na hrad potomok Šebastiána Berzeviczyho a jeho ženy, ktorou bola dcéra posledného vládcu Inkov. Ich testament z roku 1797, určený synovi Antonovi a uložený na hrade, mal obsahovať informácie o poklade Inkov. Na hrade sa vraj skutočne našlo olovené púzdro s uzlovým písmom, ale v Krakove sa po ňom stratili ďalšie stopy. Neskôr sa objavili v novinách aj ďalšie správy o výpravách za rozprávkovými pokladmi v peruánskom jazere Titicaca.