Zrúcaniny poľského hradu na Zámockom vrchu (589 m) nad ľavým brehom Dunajca pri priehrade Jezioro Czorsztyńskie. Pochádza z čias po tatárskom vpáde. Bol sídlom poľských starostov a mal funkciu pohraničnej pevnosti ako protiváha uhorskej Niedzice. Býval aj častým ohniskom bojov, odboja a rebélií. Roku 1598 ho dobil O. Laski, v čase sedliackeho povstania 1651 vzbúrenci vedení Stanislavom Kostkom, barskí konfederáti 1768, ktorí sa po porážke a zmarení svojích snažení o obrodu Poľska uchýlili aj na severné Slovensko.